Slavcon 2008 - víkend plný pohody a skvelých priateľov

Autor: Lenka Kissová | 29.4.2008 o 11:40 | Karma článku: 5,24 | Prečítané:  2963x

Minulý víkend som mala opäť možnosť prejsť do iného sveta a zabudnúť tak aspoň na tri dni na krutú pravdu dnešnej reality. A po prvý krát v živote som so sebou pritiahla aj mladšieho (15ročného) brata Stanka...

http://www.slavcon.skhttp://www.slavcon.sk

Priznám sa, mala som z toho mierne obavy. On je totiž taký istý ako ja. Tichý, nevýrečný, takže človek nikdy nevie, či sa baví, alebo nudí. A tiež som uvažovala aj nad tým, či sa mu to bude páčiť, alebo si o mne pomyslí, že som trafená a pôjde radšej domov.

Piatok večer prišiel za mnou brat do práce a po šiestej hodine už sme aj pádili na miesto. Uvítacie komando tvorila Riddick , ktorá ma hneď zo začiatku prepadla narodeninovými darčekmi :-D Musím priznať, že to okrem kvetiniek a bonboniéry bol jediný materiálny darček, čo som tento rok dostala, takže som sa neuveriteľne tešila. Film, ktorý som nanešťastie ešte nemala možnosť vidieť a prenádhernú, ručne robenú sadu náušníc a prstienka . Samojediného, keďže ešte žiaden iný nevyrobila a ja tak trochu egoisticky dúfam, že ešte dlho nevyrobí.

Zhodili sme veci do telocvične, kde som zistila, že nemáme šancu uložiť sa do normálnej polohy a išlo sa žiť. Takúto akciu je najlepšie začať dobrou večerou. U mňa tým dupľom, že som mala aj brata na starosti. Pri večeri som sa škodoradostne v duchu vyškierala, keď si Joseph, Riddick a Manwe vymieňali názory štýlom... "ty si veľmi spoločenská" alebo "ako keby si korzet nosil". Moc dobrý pocit.

A potom sa žilo... Ochutnali sme prvú prednášku, teda iba časť. V polovici sme sa totiž s bratom zdekovali uvítať bratov Čechov. A tiež prednáška o porotcovskej dileme nebola pre nás práve príťažlivá. Zvyšok piatkového večera sme vlastne strávili už len poflakovaním sa, vodnou fajkou s višňovým tabakom a príjemnými debatami. Prvú noc sme prespali vo vyhriatej triede s čerstvým vzduchom. Klobúk dole, určite lepšie ako studená a nie príliš voňavá telocvičňa. Ten smrad by mi ani nevadil, ale zima a hluk áno. Bubny mám rada, ale nie uprostred noci, keď sa snažím zaspať aby som sa triasla ako osika. Aj tak by to nebol spánok, ale čisté bezvedomie, z ktorého keď sa človek preberie, ani nevie, že spal.

Sobota prebehla rýchlo a veľmi príjemne. S dobrou partiou je to tak vždy. Opäť som videla polku nejakej prednášky, už ani neviem akej, dali sme si kvas a o jednej sme sa odplížili vychutnať si tú pravú prednášku s názvom "Jak chrabrý Svätopluk potkal krásnou Pocahontas". Po mnohých conoch sa mi konečne podarilo byť na celej prednáške Františky Vrbenskej a môžem povedať, že som si ju dokonale vychutnala. Málo kto by ma dokázal udržať na stoličke dva a pol hodiny sedieť, sledovať rozprávanie a nezaspať pri tom. A to Františka väčšinou rozprávky rozprávala. Všetka česť. Jej prednášky sú naozaj lahôdkou každého conu.

Po skvelej prednáške mala nasledovať skvelá pizza. Tá bola naozaj dobrá, lenže nás sa tam zliezlo vyše 10 ľudí a oni mali iba jednu pec, takže sme tam stvrdli tiež vyše dvoch hodín.

No a potom už nasledovalo zúčastnenie sa programovej línie. Koncert Vrbovských víťazov nás nesmierne pobavil. Musím sa priznať, že som nevedela, čo to bude zač, lebo som netušila že Vrbovskí Páni bratia majú niekoľko skupín. Myslela som si, že to bude len nejaká trápna imitácia Vrbovských vŕb. A vidieť bratov Jobusovcov v montérkach, ako hrajú na všetko možné, počnúc záchodovou nádržou na vodu zvanú "hajzlový kopák", prechádzajúc saxofónom z trubiek a plastu, končiac monštróznym zariadením s pripojeným vysávačmi s ohromnou značkou na strednej trubke, ktorá už bohužial neviem, čo presne znamenala. Najprv sme sa smiali a potom dumali nad tým, ako zo všetkých tých harabúrd vedia vylúdiť také tóny. A tiež ma napadlo, že asi museli mať priveľa času, keď dokázali vymyslieť niečo také. No a samozrejme ženský pohľad nechýbal, hneď som si všimla, aký je Braňo príťažlivý. A mal pekné okuliare. A obrúčku. Škoda. Ale má úžasný hlas.

Po víťazoch nasledovalo vyhodnotenie súťaží, čo mohli kľudne nechať na nedeľu a očakávaná tombola. Ja som tradične zase nič nevyhrala, ale bratove číslo vytiahli, tak som mu musela ísť po výhru ja. Tričko a karty máme doma a kľúčenku s potítkom nám poctivo niekto čmajzol.

Ohňová show sa mi po minulých ročníkoch zdala príliš krátka. Vargar je jednoducho Vargar, tí dokázali utvoriť nezabudnuteľný zážitok. Chlapci, ktorí sa nám predviedli tento rok, boli síce super, ale chýbal tomu príbeh a viac času.

Neskoro večer sme sa usadili v čajovni s Jankom Aramonom a Big Šamanom. Zlatíčka. Anetka pustila krásnu hudbu (soundtrack z filmu Fontána) a ... potom som musela utiecť. Brat sa tam nudil (to bolo prvý krát cez víkend, čo je úspech) a mne tá hudba nerobila dobre obzvlášť, keď sa spomenulo slovo rakovina.

A tak sme sa presunuli na koncert Vrbovských vŕb, kde som sa zahĺbila do príjemnej hudby a zatienila svoj mozog snami. Do tanca ma síce volali, ale ostala som sedieť. Podlaha sa aj tak dosť tvárila, že to už dlho neznesie. A čo by spravilo také zemetrasenie menom Lenka, to radšej ani pomyslieť. O pol jednej ale koncert prerušila polícia za rušenie nočného kľudu, tak sa chlapci rozlúčili, zbalili a odišli. A my sme sa s polu s Anetkou zbalili a sadli to taxíka a išli spať ku známej. Trieda sa túto noc nepodarila a spať v tej uzimenej telocvični, kde celý večer dýchalo množstvo ľudí a potilo sa dosť tanečníkov by ma neprinútil nikto.

V nedeľu som zmeškala Weleslawovu prednášku, poslednú, na ktorú som chcela ísť a tak sme sa už len tak poflakovali. Posledný deň aj tak väčšinou býva o polomŕtvych existenciách, lúčení sa a depresiách z nekonečného čakania do ďalšej conovej akcie. A nakoniec sme sa zbalili aj my a 14:45 sme vyrážali autobusom na cestu do reality. Posledný zášklb conu sme ešte zažili doma, keď sme zobrali otca a išli sa do reštaurácie najesť teplej stravy.

 

P.S. nakoniec pár fotiek...

 

Depres, ja a Randir

Depres vľavo, Randir vpravo. A uprostred ja s novými náušnicami...

 

piatok večer

Manwe, Vojta a Vlaďka a večerné vymieňanie telefónnych zvonení pri vodnej fajke.

 

pred predstavením VV

Ja, Brat, Čenda a Manwe, keď sme sa nevedeli dočkať tomboly...

 

Františka Vrbenská

Františka Vrbenská uprostred prednášky. Čistá slasť...

 

Riddick so Šamanom

Riddick a Big Šaman...

 

VV 1

Vystúpenie Vrbovských Víťazov... v pozadí vidieť už vyššie spomínané zariadenie s ohromne dlhým názvom (tá vec s trubkami a dvomi vysávačmi)

 

VV 2

Tak toto je prosím Andrej Budislav Jobus a Vrbovské fujary protivzdušnej obrany...

 

oheň

takéto umelecké fotky z ohňových show sú niekedy krajšie, ako show sama...

 

nedeľa ráno

nedeľné ráno plné slnka...

posledná vodnica

zľava: Vojta, Stanko, ja, Čenda, Riddick a Wowbagger pri poslednej vodnej fajke...

 

Riddick

"čipsy už nie sú!"

 

Ganjalf

Ganjalf s Maxonovým tričkom, olivami v ruke, hľadajúc aparát... myslím, že to bol premietač...

 

no a posledná... môj brat a ja... rastie z neho krásny chlap...

ja a satno

 

Fotografie mi poskytli a dovolili uverejniť Riddick, Ján Aramon Žižka a Vlaďka s Vojtou, srdečná vďaka

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Zjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

KOMENTÁRE

V ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

KOMENTÁRE

Mayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.


Už ste čítali?