Pondelok, 27.10. o siedmej večer som mala možnosť okúsiť živé vystúpenie Ivety Bartošovej v Istropolise s originálnym názvom turné "Jsem zpátky"
Už predtým, keď som zháňala spolupáchateľa, som mala možnosť počuť a čítať zopár odradzujúcich názorov, no povedala som si, veď Ivetka naspievala oriešky, tie sa mi páčia. Na žiadnu inú od nej spievanú pesničku som si síce nespomenula, ale to ma neodradilo. Som z tých ľudí, ktorí sú schopní ísť na takmer všetko, ak sa dá.
Môžem povedať, že rozhodnutie ísť si pozrieť tento koncert bol obrovský omyl, ktorý už nikdy nezopakujem. Ale pekne po poriadku. Tesne pred začiatkom sme s kolegom hodili do seba dvojitého Ferneta a usadili sa na miestach. Ešte sme vtipkovali, že bude sranda, ak sa Iveta zosype. Nezosypala sa. Škoda.
Predskokankou bola akási Suzie, neviem, či som to napísala dobre. Blondýnočka, ktorá sa netuším ako dostala do sveta spevákov. Ju by som tak nikdy nenazvala. Citovať kolegu je tu namieste vhodné. Okomentoval ju asi takto: "Suzie, toto je štvrťotriedny kabaret!" Priam hrozné. Tanečníčky, čo sa pri nej snažili, boli otrasné. Boli štyri a ani jedna nešla s rytmom, teda ak sa tam náhodou nejaký rytmus našiel. A to, aby sa zhodli aspoň dokopy? No nehrozí. Keď som bola naposledy, na koncerte Paľa Haberu, myslela som si, že nemôže byť horší predskokan, ako chlapci, čo mu tam spievali. Môže... Zlatí chlapci... Suzie by sa možno páčila jedine tak bande nadržaných samcov niekde na vidieku.
Ivetiných pesničiek, ktoré som naozaj poznala bolo viac. Najlepšia pesnička celého koncertu bola hneď prvá, kedy Ivetka zaspievala len za doprovodu harmoniky Léto, léto mé. To bolo odspievané kvalitne, bolo krásne počuť a tým to celé končilo. Miestami som mala pocit, že Iveta nedokáže dodýchať skladbu, pri jednej pesničke sme dokonca počuli hrozný playback, pravdepodobne z nejakého live koncertu, pretože tam bolo počuť živé obecenstvo. Predstavte si, že počujete potlesk, ovácie a čo ja viem čo a pritom je očividne vidieť, že celá sála v tichosti sedí.
Ako hosťa mala Iveta Petra muka. Odspieval tri pesničky, a akokoľvek je dobrý, nezachránil to. Navyše sa mi zdal byť trochu priveselý...
No a na záver zhrnutie... Bolo to zlé, zlé a ešte raz zlé. A za tým si stojím. Bolo to nudné, nezáživné, nemalo to žiadnu šťavu. Zvukár mal zrejme niečo s ušami, nepočuli sme nič okrem hluku. A zodpovedne môžem prehlásiť, že už sa nikdy nebudem čudovať ľudom, ktorí dokážu zaspať pri opere. Mne sa to skoro podarilo na tomto koncerte. A to som sa musela veľmi premáhať. Pri tom hluku je to síce nepredstaviteľné, ale je to tak. Pri prvej klaňačke sme sa aj s kolegom zdvihli a prchli kade ľahšie. Až pri šatni som si uvedomila, že ako prídavnú pieseň konečne hraje tie moje obľúbene oriešky, ale už som bola tak znechutená, že som odmietala vôbec zastaviť, nieto sa ešte vrátiť.
Videla som veľa koncertov a vystúpení a musím priznať, že tento bol najhorší. A to som ešte počas strednej školy videla aj Kelly Family.
P.S. Hlboko sa ospravedlňujem všetkým, ktorých som týmto článkom pobúrila, no vyjadrila som len svoj osobný názor. A aj napriek zlému dojmu prajem Ivetke Bartošovej všetko dobré a veľa úspechov. A lepšieho zvukára a viac dychu, nech už nemusí používať nekvalitný playback.
